Meno pre dieťa si na Slovensku vyberajú rodičia spoločne a matričný úrad ho zapíše podľa ich súhlasného vyhlásenia, ak spĺňa podmienky zákona o mene a priezvisku. Dieťa môže mať najviac tri mená, aj cudzojazyčné, no nesmie dostať hanlivé meno, domácku podobu ani prvé meno žijúceho súrodenca. V článku nájdete, čo presne zákon dovoľuje, ako je to s cudzími menami a priezviskom a ako sa na mene dohodnúť v páre bez zbytočných sporov.
V skratke
- Meno dieťaťa určujú rodičia dohodou. Ak sa nedohodnú, rozhodne súd a dovtedy je v knihe narodení uvedené „meno neurčené“.
- Dieťa môže mať najviac tri mená, aj cudzojazyčné. Zákon nepripúšťa meno hanlivé, neosobné, domácku podobu mena ani prvé meno totožné s menom žijúceho súrodenca.
- Chlapcovi nemožno určiť ženské meno a dievčaťu mužské. Výnimkou je cudzojazyčné meno, ak je takéto použitie v súlade s tradíciou štátu, kde je obvyklé.
- Priezvisko dieťaťa sa riadi priezviskom rodičov alebo ich dohodou, najviac dve priezviská.
Kto určuje meno pre dieťa a čo hovorí zákon
Základné pravidlá stanovuje zákon č. 300/1993 Z. z. o mene a priezvisku. Jeho prvá veta je jednoduchá: každý musí mať meno. Meno dieťaťa sa určuje dohodou rodičov a ak k dohode nedôjde, určí ho rozhodnutím súd. Zápis vykonáva matričný úrad, teda obec alebo mestská časť, ktorá vedie matriku. Podrobnosti zápisu upravuje zákon č. 154/1994 Z. z. o matrikách a vykonávacia vyhláška Ministerstva vnútra SR, podľa ktorej sa meno zapisuje podľa súhlasného vyhlásenia oboch rodičov.
Aké mená matrika nezapíše
Zákon nehovorí, ktoré mená sú povolené, ale vymenúva, aké meno určiť nemožno. Nejde teda o zoznam, z ktorého by ste museli vyberať, skôr o niekoľko hraníc. Pri cudzojazyčnom mene môže matričný úrad požiadať rodiča, aby výnimku z týchto hraníc preukázal. Ak máte pri nezvyčajnom mene pochybnosti, oplatí sa poradiť s matrikou ešte pred pôrodom, keď je na rozhovor viac pokoja a čas zvážiť náhradný variant.
| Obmedzenie podľa zákona | Čo to znamená v praxi | Výnimka |
|---|---|---|
| Hanlivé meno | Meno, ktoré by dieťa zosmiešňovalo alebo urážalo | Zákon výnimku neuvádza |
| Neosobné meno | Výraz, ktorý nie je menom osoby | Cudzojazyčné meno obvyklé v inom štáte |
| Domácka podoba mena | Zdrobnenina namiesto úradného tvaru mena | Cudzojazyčné meno obvyklé v inom štáte |
| Prvé meno žijúceho súrodenca | Dve žijúce deti nemôžu mať rovnaké prvé meno | Cudzojazyčné meno obvyklé v inom štáte |
| Meno opačného pohlavia | Chlapcovi nemožno určiť ženské meno a naopak | Cudzojazyčné meno obvyklé v inom štáte |
Rovnaké meno ako súrodenec a meno opačného pohlavia
Prvé meno dieťaťa nemôže byť totožné s menom žijúceho súrodenca, ktoré je v matrike uvedené na prvom mieste. Rodinné meno po starom otcovi preto môže mladší súrodenec dostať napríklad ako druhé meno. Zákon tiež nepripúšťa, aby osoba mužského pohlavia dostala ženské meno a naopak. Obe obmedzenia sa nevzťahujú na cudzojazyčné meno, ak je všeobecne známe, že takéto použitie zodpovedá tradícii štátu, kde je meno obvyklé.
Koľko mien môže dieťa mať
Dieťaťu možno určiť viac mien, aj cudzojazyčných, najviac však tri. Pri zápise mena do matriky sú rodičia povinní poskytnúť matričnému úradu súčinnosť a vyhláška túto povinnosť osobitne pripomína pri cudzojazyčnom mene. V úradnom styku potom človek používa meno v tvare a poradí, v akom je zapísané v knihe narodení. Poradie mien si preto dobre premyslite, prvé meno bude dieťa nosiť na všetkých dokladoch.
Druhé a tretie meno aj neskôr
Ak dieťa dostalo len jedno meno, druhé a tretie mu môže dodatočne určiť zákonný zástupca oznámením na matričnom úrade, kde je zápis o narodení. Pri dieťati staršom ako 15 rokov je potrebný jeho písomný súhlas s úradne osvedčeným podpisom. Po dovŕšení plnoletosti si človek môže druhé a tretie meno určiť sám. Zákon to nepovažuje za zmenu mena, ale dovoľuje to urobiť len raz, rovnako ako zrušiť druhé alebo tretie meno.
Cudzie a cudzojazyčné mená
Cudzojazyčné meno zákon výslovne pripúšťa a počíta sa do limitu troch mien. Pri mene, ktoré je v inom štáte bežné pre opačné pohlavie alebo ktoré by inak narážalo na obmedzenia, sa uplatní výnimka, ak je takéto použitie v súlade s tradíciou štátu, kde je meno obvyklé. Na požiadanie matričného úradu túto skutočnosť preukazuje rodič dokladom cudzieho štátu, napríklad potvrdením jeho zastupiteľského úradu. Zápisy do matriky sa pritom vykonávajú v štátnom jazyku.
Zmena na slovenský ekvivalent a späť
Ak by sa neskôr ukázalo, že cudzojazyčné meno dieťaťu nevyhovuje, zákon umožňuje zmeniť cudzojazyčné meno na jeho slovenský ekvivalent a naopak bez povolenia. Takúto zmenu možno urobiť len raz a v matrike sa vykoná na základe písomného vyhlásenia. Pri maloletom staršom ako 15 rokov je potrebný jeho písomný súhlas s úradne osvedčeným podpisom. Pri dvojjazyčných rodinách je rozumné premyslieť si, ako bude meno znieť a ako sa bude písať v oboch krajinách.
Priezvisko dieťaťa
S menom súvisí aj priezvisko, ktoré sa zapisuje do knihy narodení spolu s ním. Ak majú rodičia spoločné priezvisko, dieťa ho nadobúda automaticky. Ak sú manželia s rôznymi priezviskami, dieťa dostane priezvisko, na ktorom sa dohodli už pri uzavretí manželstva. Táto dohoda o priezvisku spoločných detí sa zapisuje do knihy manželstiev, preto sa oplatí myslieť na ňu už pri plánovaní svadby a vybavovaní na matrike.
Nezosobášení rodičia
Ak rodičia nie sú zosobášení a majú rôzne priezviská, dieťa nadobúda priezvisko podľa ich dohody. Dohodou možno určiť najviac dve priezviská z tých, ktoré majú rodičia v čase dohody. Ak sa rodičia v čase zápisu nedohodnú, matrikár podľa vyhlášky zapíše priezvisko matky a urobí oznámenie súdu. Kým nie je určené otcovstvo, dieťa nadobúda priezvisko, ktoré má matka v čase jeho narodenia, a rovnako to platí, ak otec nie je známy.
Dievča a koncovka priezviska
Ženské priezvisko osoby inej ako slovenskej národnosti sa zapíše bez koncovky slovenského prechyľovania, ak o to rodičia požiadajú pri zápise priezviska dievčaťa do knihy narodení. Ak je dieťa štátnym občanom aj iného štátu, priezvisko sa môže zapísať v súlade s právnym poriadkom alebo tradíciou tohto štátu. Rodič to preukazuje verejnou listinou vydanou štátom, ktorého je dieťa občanom. Tieto otázky je vhodné prebrať s matrikou ešte pred pôrodom.
Ako sa dohodnúť v páre na mene pre dieťa
Zákon dáva rodičom rovnaké slovo, takže dohoda je nevyhnutná. V praxi sa páry nezhodnú najčastejšie vtedy, keď jeden z nich má meno vybraté roky a druhý ho počuje prvýkrát. Pomáha začať tým, že si každý napíše vlastný zoznam bez komentárov partnera. Potom porovnajte, čo sa na oboch zoznamoch opakuje, aj aký štýl mien sa vám páči, či tradičné, krátke, medzinárodné alebo rodinné.
Vyskúšajte meno nahlas
Meno, ktoré dobre vyzerá na papieri, môže znieť inak v spojení s priezviskom. Vyslovte ho celé niekoľkokrát, skúste ho zavolať cez izbu aj predstaviť v škôlke. Premyslite si iniciály, možné prezývky a to, ako sa meno skloňuje. Pri cudzom mene si overte, či ho ľudia okolo vás budú vedieť napísať. Takéto skúšky často vyriešia spor samy, lebo niektoré mená vypadnú bez toho, aby ich niekto musel zamietnuť.
Keď sa dohoda nedarí
Ak sa rozhovor točí v kruhu, dohodnite sa na pravidle, že každý môže kandidáta jedným slovom zamietnuť bez obhajoby. Druhé meno môže byť priestor na kompromis, napríklad na rodinné meno, ktoré jeden z vás nechce ako prvé. Namiesto presviedčania sa pýtajte, čo pre partnera meno znamená. Pomôže tu aktívne počúvanie vo vzťahu, keď si navzájom zopakujete, čo ste od toho druhého počuli.
Rozhodnutie nenechávajte na poslednú chvíľu
Ak sa rodičia nedohodnú, matrikár nesúhlas vyznačí a oznámi ho súdu. Do právoplatnosti rozhodnutia súdu je v knihe narodení uvedené „meno neurčené“. Tejto situácii sa oplatí vyhnúť, pretože prvé týždne s bábätkom prinášajú dosť iných starostí, od spánku až po začiatky dojčenia. Užší výber dvoch alebo troch mien preto majte hotový ešte pred pôrodom a konečné rozhodnutie nechajte na chvíľu, keď dieťa uvidíte.
Sedem krokov od výberu mena po zápis
- Každý z vás si samostatne spíše mená, ktoré sa mu páčia.
- Porovnajte zoznamy a nechajte len mená, ktoré nikto nezamietol.
- Overte, že meno nie je domáckou podobou ani prvým menom žijúceho súrodenca.
- Pri cudzojazyčnom mene si pripravte doklad o jeho používaní v inom štáte.
- Rozhodnite o počte mien, najviac troch, a o ich poradí.
- Dohodnite sa na priezvisku, ak máte rôzne priezviská a nie ste zosobášení.
- Vopred zistite, ako v pôrodnici alebo na matrike odovzdáte vyhlásenie o mene.
Časté otázky
Aké meno pre dieťa matrika na Slovensku nezapíše?
Matrika nezapíše meno hanlivé, neosobné, domácku podobu mena ani prvé meno totožné s menom žijúceho súrodenca. Nezapíše ani ženské meno chlapcovi alebo mužské dievčaťu. Výnimku má cudzojazyčné meno, ktoré je takto obvyklé v inom štáte.
Koľko mien môže mať dieťa na Slovensku?
Najviac tri, a to aj cudzojazyčné. Ak dieťa dostane len jedno meno, druhé a tretie mu možno doplniť aj neskôr, no len raz. V úradnom styku sa meno používa v poradí, v akom je zapísané v knihe narodení.
Čo sa stane, keď sa rodičia na mene nedohodnú?
Matrikár nesúhlas rodičov vyznačí a oznámi ho súdu, ktorý potom meno určí. Kým rozhodnutie súdu nenadobudne právoplatnosť, v knihe narodení je uvedené „meno neurčené“. Preto sa oplatí mať dohodu hotovú ešte pred pôrodom.
Môže dieťa dostať cudzie meno?
Áno, zákon cudzojazyčné mená výslovne pripúšťa a počítajú sa do limitu troch mien. Ak by meno inak narážalo na obmedzenia, napríklad pre pohlavie, matrika môže požiadať o doklad cudzieho štátu, že takéto použitie zodpovedá jeho tradícii.
Aké priezvisko dostane dieťa nezosobášených rodičov?
Ak majú rodičia rôzne priezviská, dieťa dostane priezvisko podľa ich dohody, najviac dve z priezvisk rodičov. Ak sa v čase zápisu nedohodnú, matrikár zapíše priezvisko matky a oznámi to súdu. Do určenia otcovstva má dieťa priezvisko matky.
