Kremnica na výlet sa hodí na jeden pokojný deň: v malom historickom centre spojíte mincovňu so sedemstoročnou históriou, mestský hrad s kostolom sv. Kataríny a námestie s barokovým stĺpom. Popoludnie môžete venovať baníckemu podzemiu alebo krátkej ceste ku kostolu sv. Jána Krstiteľa v Kremnických Baniach, ktorý podľa tradície stojí na geografickom strede Európy. V článku nájdete, čo si pozrieť, ako si deň rozvrhnúť a čo si overiť vopred.
V skratke
- Kráľ Karol Róbert povýšil banskú osadu na mesto v roku 1328, k tomu sa viaže aj počiatok mincovne.
- Prehliadku mincovne treba vopred prihlásiť, cez víkend sa ukazuje len stará raziareň.
- Mestský hrad spravuje Múzeum mincí a medailí Národnej banky Slovenska, na vežu kostola vedie 127 schodov.
- Banícke múzeum je v bývalej prieskumnej štôlni Andrej, ťažba zlata v Kremnici skončila v roku 2000.
- Symbol stredu Európy je pri kostole sv. Jána Krstiteľa v katastri Kremnických Baní, kúsok od odbočky na Krahule.
Mincovňa a zlaté mesto
Podľa portálu slovensko.sk povýšil kráľ Karol Róbert banskú osadu na mesto 17. novembra 1328 a určil jej práva a povinnosti. Kremnica bola potom sídlom kráľovskej banskej a mincovej komory a stála na čele zväzu siedmich stredoslovenských banských miest. Mincovňa Kremnica sama kladie svoj počiatok do toho istého roku. Privilégium založenie mincovne priamo nespomína, odkazuje však na výsady Kutnej Hory, čo naznačuje príchod skúsených minciarov z Čiech.
Od grošov k dukátom
Prvými mincami razenými v Kremnici boli strieborné groše. Zlatý florén sa tu podľa histórie mincovne razil už pred rokom 1335 a neskôr sa mu začalo hovoriť dukát. Razil sa z takmer rýdzeho zlata a túto rýdzosť si s malými odchýlkami udržal počas šiestich storočí. Základom celého podniku boli bohaté ložiská zlata a striebra v okolí mesta. Mincovňa je od roku 1993 štátnym podnikom a od roku 2008 razí aj slovenské euromince.
Ako vyzerá prehliadka mincovne
Mincovňa sídli na Štefánikovom námestí, pred vstupom stojí busta kráľa Karola Róberta. Historické budovy pochádzajú z roku 1430. V starej raziarni uvidíte vretenový raziaci stroj, balanciér používaný od roku 1710, a môžete si na ňom vyraziť pamätný žetón. Uvidíte aj stroje Vulkan, ktoré sa podľa mincovne v Európe používajú už len tu. Prehliadka trvá približne hodinu. Na prehliadku sa treba vopred prihlásiť a mincovňa musí rezerváciu potvrdiť. Cez víkend sa ukazuje len stará raziareň a novú môže podnik uzavrieť aj pre výrobu.
Múzeum mincí a medailí na námestí
Ak chcete históriu peňazí vidieť v širšom kontexte, zastavte sa v expozícii Líce a rub peňazí. Je v pôvodne gotickom meštianskom dome na hlavnom námestí a predstavuje dejiny platidiel na Slovensku od najstarších čias, medailérstvo, dejiny mesta aj kremnické baníctvo a hutníctvo. Po rekonštrukcii v roku 2003 získala ocenenie Múzeum roka. Múzeum je od roku 1994 súčasťou Národnej banky Slovenska a spravuje aj mestský hrad.
Mestský hrad nad mestom
Kremnický hrad nie je typické feudálne sídlo. Podľa Múzea mincí a medailí ho nestaval panovník ani šľachtic, ale mešťania, ktorí ho využívali na správu a obranu mesta a boli jeho jedinými vlastníkmi. Súbor stavieb vznikol v 14. a 15. storočí a v roku 1970 bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. Sídlila tu mestská správa aj komora, ktorá tu uchovávala vyťažené drahé kovy a zásoby mincí. Dnešnú neogotickú podobu získal pri obnove v rokoch 1883 až 1886.
Kostol sv. Kataríny a organ
Uprostred areálu stojí gotický kostol sv. Kataríny, patrónky mesta, s neogotickým interiérom a hlavným oltárom sv. Kataríny Alexandrijskej. Jeho pýchou je moderný organ, ktorý patrí medzi najkvalitnejšie nástroje na Slovensku a bol inštalovaný počas komplexnej obnovy areálu. Využíva ho cirkev aj múzeum na organové koncerty a v lete sa tu koná podujatie Kremnický hradný organ. V nedeľu a na cirkevné sviatky sa v kostole slúžia bohoslužby, prehliadku tomu prispôsobte.
Karner, hradby a výhľad z veže
Druhou cirkevnou stavbou je karner sv. Ondreja s kostnicou a gotickými nástennými maľbami. Areál obklopuje dvojitá hradba s bránou, barbakanom a baštami, na ktorú sa napájajú jedny z najzachovalejších mestských hradieb na Slovensku. Radnica, fara, veže a banícka bašta tvoria samostatné expozície. Na vyhliadkovú vežu kostola vedie 127 schodov, v izbe strážcov je malá expozícia a z vrcholu uvidíte celé mesto aj okolité kopce Kremnických vrchov.
Štefánikovo námestie
Ústredným priestorom mesta je Štefánikovo námestie, ktoré je spolu s okolitými domami súčasťou mestskej pamiatkovej rezervácie. Podľa turistického portálu mesta malo námestie trhové právo od roku 1425 a stalo sa obchodným aj kultúrnym centrom mesta. Lemujú ho gotické kamenné meštianske domy, v jednom z nich sídli aj spomínaná expozícia Múzea mincí a medailí. Námestie je tak prirodzeným východiskom celého dňa: na jednom mieste máte mincovňu, múzeum, informačné centrum mesta aj cestu hore k hradu.
Trojičný stĺp a baroková fontána
Dominantou námestia je barokový trojičný stĺp, ktorý sa v niektorých zdrojoch označuje aj ako morový stĺp sv. Trojice. Podľa turistického portálu mesta vznikal v rokoch 1765 až 1772. V severnej časti námestia stojí baroková fontána, ktorá pochádza pravdepodobne z dielne D. Stanettiho a jej centrálnym prvkom bola pôvodne socha Neptúna. Z troch mestských brán z 15. storočia sa dodnes zachovala len Dolná brána.
Banícka história v podzemí aj na povrchu
Bane v okolí Kremnice sú doložené najmenej od 13. storočia a mesto patrilo k najbohatším v Uhorsku práve vďaka zlatu. Podľa portálu slovensko.sk ťažba v 15. a 16. storočí upadala, nakrátko sa oživila v roku 1767 a v roku 1900 prevzal bane štát. Ťažba zlata skončila v roku 2000. Dodnes sa zachovali tri dedičné štôlne, ktoré odvodňovali bane a sú chránené ako technické pamiatky, a šachta Ferdinand so strojovňou a podzemnou elektrárňou.
Banské múzeum v štôlni Andrej
Do podzemia sa dostanete v Banskom múzeu, ktoré je v bývalej prieskumnej štôlni Andrej z roku 1982 v areáli šachty Ludovika. Verejnosti ju sprístupnili v roku 2008. Expozícia ukazuje históriu aj súčasnosť ložiska zlata a prácu baníkov v rôznych obdobiach, prechádza pracoviskami siahajúcimi až do 16. storočia. Na kremennej žilke uvidíte drobné zlatinky. Podmienky vstupu, vhodné oblečenie a možnosti pre deti si pred návštevou overte priamo na webe múzea.
Náučný chodník po stopách baníctva
Ak sa radšej prejdete na vzduchu, mesto ponúka náučný chodník Po stopách baníckej činnosti Kremnica a Kremnické Bane s tromi trasami. Okruh I meria 5 kilometrov a vedie okolo šachty Ferdinand, ktorá je hlboká 301 metrov, a šachty Ludovík. Trasa II má 3,5 kilometra a vedie cez klopačku, kde sa kedysi zvolávali baníci do práce, a pingu Teich, najväčšie prepadlisko v revíri. Všetky trasy sú označené ako stredne náročné.
Geografický stred Európy pri Krahuliach
Severne od Kremnice stojí osamote na kopci kostol sv. Jána Krstiteľa. Leží v katastri Kremnických Baní na priesmyku medzi Pohroním a Turcom a podľa turistického portálu mesta je postavený na mieste, ktoré tradícia označuje za geografický stred Európy. Kostol slúžil ako spoločný farský kostol baníckych obcí Kremnické Bane, Krahule, Kunešov, Horný a Dolný Turček. Dnes ho spravujú bratia kapucíni z kláštora, ktorý stojí hneď vedľa.
Čo pri kostole nájdete
Pri obrannom múre kostola je pamätný kameň symbolu stredu Európy s tabuľami, ktoré pripomínajú Deklaráciu o zvrchovanosti, prijatie Ústavy Slovenskej republiky a vznik samostatného štátu. Na lúke stojí aj novší pamätník Slovenského centra európskej integrácie. Najväčšie slávnosti sa tu podľa oficiálneho turistického portálu konajú na Deň Ústavy Slovenskej republiky. Kostolík je zároveň najvyšším bodom obce a podľa portálu slovensko.sk bol založený na začiatku 13. storočia.
Ako sa ku kostolu dostať
Miesto leží kúsok od hlavnej cesty z Kremnice do Martina a autom je ľahko dostupné. Mesto uvádza aj možnosť dostať sa sem autobusom alebo vlakom a zdatnejší návštevníci prídu z Kremnice peši. Pešo sa dá ísť po trase III náučného chodníka, ktorá má 7 kilometrov, a z nej odbočiť na bočný okruh vedúci od križovatky na Krahule ku kostolu. Berte ho ako symbolický bod, ktorý určila tradícia; spôsob jeho výpočtu oficiálne zdroje neuvádzajú.
Plán dňa v Kremnici
Ak máte na Kremnicu jeden deň, začnite dopoludnia na námestí a v mincovni, kde máte potvrdený čas prehliadky. Popoludnie venujte buď podzemiu, alebo prírode a stredu Európy. Ak cestujete autom, oplatí sa spojiť výlet s Banskou Štiavnicou, ktorá je ďalším stredoslovenským banským mestom; tipy nájdete v článku Banská Štiavnica na víkend. Ak hľadáte skôr prírodu, inšpiráciu ponúka aj výlet do Pienin a splav Dunajca.
| Časť dňa | Zastávka | Na čo myslieť |
|---|---|---|
| Dopoludnie | Mincovňa Kremnica | prehliadka len po prihlásení a potvrdení |
| Pred obedom | Štefánikovo námestie a expozícia Líce a rub peňazí | trojičný stĺp, fontána, Dolná brána |
| Po obede | Mestský hrad a veža kostola sv. Kataríny | 127 schodov, v nedeľu bohoslužby |
| Popoludnie, variant A | Banské múzeum v štôlni Andrej | podmienky vstupu overiť na webe múzea |
| Popoludnie, variant B | Kostol sv. Jána Krstiteľa, stred Európy | autom, verejnou dopravou alebo peši po chodníku |
Kremnica na výlet s deťmi
Deti zvyčajne najviac zaujme razenie vlastného žetónu na balanciéri v mincovni a výstup na vežu kostola. Banské múzeum v štôlni Andrej je pre ne zážitok, no tma a podzemie nemusia sedieť každému, preto vopred zistite podmienky pre najmenších. Pri pešej trase ku stredu Európy rátajte s kopcami, chodníky mesto hodnotí ako stredne náročné. Ak plánujete viac takých dní, pomôže vám aj návod, ako naplánovať predĺžený víkend v meste.
Päť vecí, ktoré si overiť pred cestou
- Či máte potvrdenú rezerváciu prehliadky mincovne a v akom jazyku.
- Aktuálny stav prístupu na vyhliadkovú vežu kostola sv. Kataríny.
- Podmienky vstupu do Banského múzea v štôlni Andrej, najmä pri deťoch.
- Či sa v kostole práve nekoná bohoslužba alebo koncert.
- Spojenie ku kostolu sv. Jána Krstiteľa, ak necestujete autom.
Časté otázky
Čo stihnem, ak mám na Kremnicu na výlet len jeden deň?
Za jeden deň pohodlne stihnete mincovňu, námestie, expozíciu Líce a rub peňazí a mestský hrad s vežou. Popoludní si vyberte jednu z dvoch možností: banícke múzeum v štôlni Andrej, alebo kostol sv. Jána Krstiteľa na symbolickom strede Európy.
Treba sa na prehliadku mincovne objednať?
Áno, mincovňa žiada prihlásenie vopred cez formulár alebo telefonicky a rezerváciu musí potvrdiť. Cez víkend sa ukazuje len stará raziareň, kde si môžete na historickom balanciéri vyraziť pamätný žetón.
Kde presne je geografický stred Európy pri Kremnici?
Symbol stredu Európy je pri kostole sv. Jána Krstiteľa v katastri Kremnických Baní, severne od Kremnice a neďaleko odbočky na Krahule. Ide o miesto, ktoré takto označuje tradícia, pri kostole stojí pamätný kameň s tabuľami venovanými vzniku Slovenskej republiky.
Dá sa v Kremnici ísť do bane?
Áno, Banské múzeum je v bývalej prieskumnej štôlni Andrej v areáli šachty Ludovika. Prehliadka vedie pracoviskami z rôznych období až do 16. storočia a na kremennej žilke uvidíte zlatinky. Podmienky vstupu si overte na webe múzea.
Zdroje
- História Mincovne Kremnica (mint.sk)
- Mestský hrad, Múzeum mincí a medailí NBS (muzeumkremnica.sk)
- Geografický stred Európy (visitkremnica.com)
