Pieniny na výlet sa dajú zvládnuť za jeden deň: ráno splav Dunajca na pltiach, potom návrat Prielomom Dunajca pešo alebo na bicykli a popoludní Červený Kláštor alebo pohľad na Tri koruny z poľskej strany. Celý deň sa točí okolo kaňonu, ktorý Dunajec vyhĺbil na hranici s Poľskom. Na území Pieninského národného parku však platia pravidlá, ktoré sa na oboch brehoch rieky líšia. Poradíme, ako si deň rozvrhnúť, čo dovoľuje návštevný poriadok a na čo myslieť s deťmi.
V skratke
- Pieninský národný park (PIENAP) bol vyhlásený v roku 1967 a jeho pravidlá upravuje návštevný poriadok vydaný vyhláškou č. 5/2006.
- Splav na pltiach aj na športových lodiach je na slovenskej strane povolený od 1. apríla do 31. októbra a trvá približne 1,5 až 2 hodiny podľa stavu vody.
- Prielomom vedie červeno značený náučný chodník, takzvaná Pieninská cesta, ktorú zdieľajú chodci a cyklisti.
- Na cyklotrasách v parku platí najvyššia rýchlosť 15 km/h a v jednom úseku treba bicykel viesť.
- V poľskom Pieninskom národnom parku platia prísnejšie pravidlá, napríklad zákaz psov a dronov.
- Pred cestou si overte aktuálne obmedzenia na webe Správy PIENAP a prevádzkový stav splavu.
Čo v Pieninách stihnete za jeden deň
Prielom Dunajca je podľa Správy PIENAP kaňon dlhý 9 kilometrov. Podľa oficiálneho turistického portálu Slovenska má rieka v najužšom mieste šírku len 10 metrov a hĺbku až 12 metrov. Nad ňou sa na svahu Holice dvíhajú skalné veže vysoké až 80 metrov. Tento kus krajiny sa dá prejsť tromi spôsobmi: na plti, pešo a na bicykli. Väčšina rodín kombinuje dva z nich, aby sa nemusela vracať tou istou cestou.
Ako si deň rozvrhnúť
Najjednoduchší plán vychádza z Červeného Kláštora. Splav končí pri brehu na štátnej hranici v katastri obce Lesnica, odkiaľ sa späť dostanete po Pieninskej ceste pešo alebo na bicykli. Kto chce dlhší deň, pridá prehliadku kláštora alebo prechod na poľský breh. Tempo prispôsobte najmladšiemu členovi výpravy, nie kondícii dospelých.
| Aktivita | Čo vás čaká | Na čo myslieť |
|---|---|---|
| Splav na plti | približne 1,5 až 2 hodiny na vode podľa stavu rieky | sezóna od 1. apríla do 31. októbra, návrat po vlastnej osi |
| Prielom pešo | náučný chodník popri rieke s informačnými tabuľami | zdieľaný úsek s cyklistami, ktorí nesmú ohrozovať chodcov |
| Prielom na bicykli | Pieninská cesta popri rieke | 15 km/h, úsek pri Poľane treba prejsť pešo |
| Červený Kláštor | stredoveký kláštor s expozíciou | prevádzkové časy si overte vopred |
| Tri koruny | vyhliadka nad kaňonom na poľskej strane | iné pravidlá parku, psy nie sú povolené |
Splav Dunajca na pltiach
Tradícia stará takmer dve storočia
Podľa Správy PIENAP má pltníctvo na Dunajci počiatky v roku 1832, keď sa po rieke plavili hostia kúpeľov v poľskej Szczawnici. Najprv sa používali člny vydlabané z kmeňov, neskôr ich nahradili plte. Tie sa kedysi ťahali proti prúdu späť, potom ich vozili konské povozy po Pieninskej ceste a dnes ich prevážajú nákladné autá. Plavba trvá približne hodinu a pol až dve hodiny, pri nízkej vode býva pomalšia.
Kde sa nastupuje a kde vystupuje
Návštevný poriadok dovoľuje plavbu na pltiach aj splav na športových lodiach na území národného parku len z určených prístavísk. Uvádza nábrežie Dunajca pred sútokom s Lipnickým potokom a nábrežie pred štátnou hranicou s Poľskom. Splav pre verejnosť zabezpečujú pltníci z obcí pod Pieninami. Konkrétne podmienky, napríklad či berú malé deti a ako sa postupuje pri vysokej vode, si overte priamo u nich pred cestou.
Prielom Dunajca pešo alebo na bicykli
Pieninská cesta a náučný chodník
Červeno značený náučný chodník vedie z Červeného Kláštora cez osadu Huta k sútoku Lesnického potoka s Dunajcom. Ide o takzvanú Pieninskú cestu, ktorá podľa turistického portálu Slovenska v 19. storočí spájala Červený Kláštor s kúpeľmi v Szczawnici. Tabule hovoria o kaňone, lesoch, rastlinách, živočíchoch aj o osade Huta a hneď prvá zastávka ponúka výhľad na Tri koruny.
Pravidlá pre cyklistov
Na Pieninskej ceste sa stretávajú pešiaci a cyklisti, preto Správa PIENAP určila jasné pravidlá. Najvyššia povolená rýchlosť je 15 km/h, zvukové signály sú zakázané a cyklista nesmie obmedzovať ani ohrozovať chodcov. Pri Poľane je úsek dlhý 900 metrov, kde dodatková tabuľa prikazuje zosadnúť a bicykel viesť. Cyklisti sa v parku môžu pohybovať len po vyznačených cyklotrasách, do lesa ani na turistické chodníky mimo nich nepatria.
Červený Kláštor a jeho príbeh
Kláštor kartuziánov a kamaldulov
Obec Červený Kláštor dostala meno podľa kláštora zo 14. storočia, ktorý podľa histórie obce založil magister Kakaš Berzevici. Najprv v ňom žili kartuziáni, po ich odchode ho neskôr získali kamalduli. Ich kláštor zrušil v roku 1782 cisár Jozef II. ako neužitočný. V 18. storočí tu fungovala lekáreň, ktorú podľa obce preslávil brat Cyprián. Návštevu si naplánujte buď ráno pred splavom, alebo popoludní po návrate z Prielomu.
Tri koruny a poľská strana Pienín
Vyhliadka nad kaňonom
Masív Tri koruny, po poľsky Trzy Korony, sa týči nad Dunajcom na poľskej strane. Jeho najvyšším bodom je Okrąglica s výškou 982 metrov. Poľský Pieninský národný park na vrchole aj na neďalekej Sokolici sprístupňuje vyhliadkové galérie, za ktoré sa v hlavnej sezóne platí. Lístok podľa parku neoprávňuje vstúpiť na vrchol bez radu, preto počítajte s čakaním. Výstup je dlhší program, na ktorý si vyhraďte samostatný deň.
Prechod na druhý breh
Červený Kláštor a poľské Sromowce Niżne spája lávka pre peších cez Dunajec. Z nej je výhľad na Tri koruny, a preto aj ľudia, ktorí na vrchol nepôjdu, ju často prejdú aspoň kvôli fotografii. Na poľskej strane vedie Pieninskou cestou cyklotrasa zo Szczawnice cez hraničný priechod popri Lesnickom potoku až do Červeného Kláštora, podľa poľského parku dlhá 10,5 kilometra. Prechod lávky a jej aktuálny režim si overte vopred.
V Poľsku platia iné pravidlá
Poľský národný park má prísnejší poriadok než slovenský. Psy do neho nesmú vôbec, lietanie s dronom je zakázané a pohybovať sa smiete len po značených chodníkoch. Zakázané je aj stanovanie, rozkladanie hojdacej siete a piknik na lúkach, rovnako zbieranie húb a kvetov či púšťanie hudby z reproduktora. Na bicykli smiete len po vyznačených trasách. V parku sa smiete zdržiavať od hodiny pred východom do hodiny po západe slnka.
Doklady a poistenie
Aj keď Slovensko a Poľsko patria do schengenského priestoru, majte pri sebe platný občiansky preukaz alebo pas, aj pre deti. Pri krátkom výlete za hranicu sa oplatí premyslieť, čo kryje európsky preukaz zdravotného poistenia a kedy sa hodí komerčné cestovné poistenie do zahraničia, napríklad pri úraze na turistike. V tiesni na oboch stranách hranice funguje jednotné európske číslo 112.
Pravidlá PIENAP a rady pre rodiny s deťmi
Chodníky a denná doba
Podľa zákona o ochrane prírody a krajiny sa návštevník v národnom parku smie pohybovať len po vyznačených turistických chodníkoch a náučných trasách. Návštevný poriadok PIENAP počíta mimo zastavaného územia obcí len s pohybom počas dňa, od hodiny po východe slnka po hodinu pred západom slnka, a to aj na cyklotrasách. Na neskorý návrat preto nespoliehajte. Ak vás zdrží splav alebo deti, skráťte radšej pešiu časť.
Psy, oheň, stanovanie a skaly
Na slovenskej strane môžete psa vziať so sebou, ale musí byť na vôdzke. Stanovať sa smie len na dvoch určených miestach, jedným z nich je autokemping pred vstupom do Prielomu Dunajca v Červenom Kláštore. Oheň mimo obcí dovoľuje návštevný poriadok len pri existujúcich stavbách, pričom pri zvýšenom nebezpečenstve požiarov platia ďalšie zákazy. Návštevný poriadok zakazuje aj premiestňovať prírodniny, najmä skaly, takže kamene z brehu nechajte tam, kde sú.
S deťmi pri vode a na bicykli
Pri rieke platí jednoduché pravidlo: menšie deti držte pri sebe najmä pri prístaviskách a na vyhliadkach. Na bicykli platí podľa zákona o cestnej premávke povinnosť nosiť ochrannú prilbu pre deti mladšie ako 15 rokov, a to aj na pokojnej trase. Deti, ktoré ešte nejazdia isto, vezmite do sedačky alebo vozíka. V úseku, kde treba zosadnúť, ich nechajte ísť pešo pred sebou.
Výbava a tempo
Na celodenný výlet stačí menší batoh s vodou, desiatou, pršiplášťom a vrstvou navyše, pretože pri rieke býva chladnejšie než v obci. Ako sa zbaliť naľahko do malého batoha, sa dá vyskúšať práve na takomto výlete. Kto má Pieniny za sebou a chce vyššie hory, môže pokračovať nenáročnými túrami vo Vysokých Tatrách, kde však platí iný návštevný poriadok.
Pieniny na výlet: sedem vecí pred odchodom
- Pozrite si na webe Správy PIENAP aktuálne obmedzenia a uzávery chodníkov.
- Overte si u pltníkov prevádzku splavu a podmienky pre malé deti.
- Rozhodnite, či sa z Lesnice vrátite pešo, alebo na bicykli.
- Deťom do 15 rokov pribaľte prilbu, ak pôjdu na bicykli.
- Ak beriete psa, počítajte s vôdzkou a s tým, že na poľskú stranu parku nesmie.
- Vezmite si občiansky preukaz alebo pas pre každého člena výpravy.
- Naplánujte návrat tak, aby ste boli z parku vonku pred súmrakom.
Časté otázky
Čo sa oplatí vidieť, keď idem do Pienín na výlet?
Základom je Prielom Dunajca, ktorý prejdete na plti, pešo alebo na bicykli. K tomu sa hodí prehliadka Červeného Kláštora a pohľad na Tri koruny z lávky cez Dunajec. Výstup na Tri koruny na poľskej strane je skôr na samostatný deň.
Kedy sa dá ísť na splav Dunajca?
Návštevný poriadok PIENAP povoľuje plavbu po Dunajci v národnom parku od 1. apríla do 31. októbra. Či splav v daný deň skutočne funguje, závisí od stavu vody a počasia, preto si to overte priamo u pltníkov pred odchodom.
Dá sa Prielom Dunajca prejsť na bicykli?
Áno, Pieninská cesta je vyznačená cyklotrasa, ktorú zdieľajú cyklisti s chodcami. Platí na nej rýchlosť najviac 15 km/h a pri Poľane je úsek dlhý 900 metrov, kde treba bicykel viesť. Cyklista nesmie chodcov obmedzovať ani ohrozovať, preto počítajte s pomalším tempom.
Môžem ísť do Pienín so psom?
Na slovenskej strane áno, pes však musí byť v celom národnom parku na vôdzke. Do poľského Pieninského národného parku psy nesmú, takže výstup na Tri koruny alebo Sokolicu so psom nepripadá do úvahy.
Je výlet do Pienín vhodný pre malé deti?
Prechádzka po Pieninskej ceste je nenáročná a deti zaujmú plte, skaly aj príbehy z kláštora. Pri vode ich však držte pri sebe a na bicykli majte deti do 15 rokov s prilbou. Program radšej skráťte, než by ste sa vracali po súmraku.
Zdroje
- Správa PIENAP: Návštevný poriadok Pieninského národného parku (pienap.sk)
- Pieniński Park Narodowy: Regulamin zwiedzania (piepn.gov.pl)
- Slovakia Travel: Prielom Dunajca (slovakia.travel)
Ďalej Správa PIENAP: Vodná turistika, Cykloturistika a Náučný chodník v Prielome Dunajca, história obce Červený Kláštor, zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny a zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke.
