Krvácanie ďasien pri čistení zubov je najčastejšie prvým znakom zápalu ďasien, ktorý spôsobuje plak usadený pri okraji ďasna. V skorom štádiu sa dá zvrátiť dôkladným čistením zubov aj medzizubných priestorov, preto s čistením neprestávajte, ani keď vidíte krv. Ak sa ďasná do niekoľkých týždňov neupokoja, alebo sa pridajú ďalšie príznaky, objednajte sa k zubárovi alebo k dentálnej hygieničke.
V skratke
- Krv pri čistení zubov patrí podľa Európskej federácie parodontológie (EFP) medzi prvé znaky gingivitídy, teda zápalu ďasien.
- Príčinou je plak, ktorý zostáva na zuboch a pri okraji ďasien a dráždi ich.
- Gingivitída sa dá zvrátiť denným čistením, parodontitída sa zvrátiť nedá, liečbou sa však dá zastaviť a udržiavať pod kontrolou.
- Zuby čistite aspoň dvakrát denne aspoň dve minúty a raz denne vyčistite aj medzizubné priestory.
- Hormonálne zmeny v tehotenstve zvyšujú sklon k zápalu ďasien, fajčenie zas krvácanie tlmí a chorobu tým skrýva.
- Veľmi bolestivé a opuchnuté ďasná alebo viklajúce sa zuby si vyžadujú rýchlu návštevu zubára.
Prečo ďasná krvácajú
Podľa britskej NHS stojí za väčšinou problémov s ďasnami plak, mäkký povlak baktérií na zuboch. Ak ho neodstránite kefkou a medzizubným čistením, dráždi ďasná, ktoré sčervenajú, opuchnú a začnú krvácať. Najčastejšie si to všimnete pri čistení zubov alebo pri používaní zubnej nite, ale aj pri jedle tvrdších potravín, napríklad jablka. Ďasno, ktoré je zdravé, pri bežnom čistení nekrváca, takže krv na kefke je signál, ktorý sa oplatí brať vážne.
Keď krvácanie prichádza samo od seba
Podľa EFP sa pri pokročilejšej chorobe ďasná môžu ozvať aj bez zjavného podnetu, teda bez kefky a bez jedla. Ak vám ďasná krvácajú, aj keď ste práve nečistili zuby ani nejedli, nejde už o situáciu na domáce pokusy. Taký stav je dôvod objednať sa k zubárovi čím skôr a nechať si ďasná odborne vyšetriť, pretože za ním môže byť pokročilejší zápal, ktorý už samotné čistenie doma nevyrieši.
Gingivitída a parodontitída: v čom je rozdiel
Ochorenia ďasien majú dve hlavné podoby. Gingivitída je skoré štádium, pri ktorom je zapálené len ďasno. Britská Oral Health Foundation uvádza, že sa dá zvrátiť denným čistením a radami zubného tímu. Ak sa nelieči, môže prejsť do parodontitídy, ktorej sa ľudovo hovorí aj paradentóza. Pri nej zápal postupuje k tkanivám, ktoré držia zub v čeľusti. EFP ju opisuje ako chronické zápalové ochorenie, ktoré môže viesť k strate zubov, a odhaduje, že ju má približne 40 percent ľudí.
| Znak | Gingivitída | Parodontitída |
|---|---|---|
| Čo je zasiahnuté | ďasno | tkanivá a kosť, ktoré držia zub |
| Krvácanie | pri čistení a jedle | častejšie, niekedy aj samovoľne |
| Ďalšie prejavy | začervenanie, opuch, citlivosť | ustupujúce ďasná, zápach z úst, viklajúce sa zuby |
| Dá sa zvrátiť | áno, dôkladnou hygienou | nie, liečbou sa dá zastaviť a kontrolovať |
| Kto pomôže | vy sami, zubár alebo hygienička | zubár, hygienička, prípadne parodontológ |
Ako zubár parodontitídu rozpozná
Zubár pri základnom vyšetrení meria tenkou sondou hĺbku priestoru medzi zubom a ďasnom. Podľa EFP sa za zdravú považuje hĺbka do 3 milimetrov, hodnoty od 4 milimetrov vyššie poukazujú na parodontitídu. Úbytok kosti potom ukáže röntgenová snímka. EFP odporúča požiadať o takéto základné parodontologické vyšetrenie pri pravidelnej prehliadke. Väčšina prípadov parodontitídy sa podľa federácie objavuje po 35. roku veku, preto má zmysel sledovať ďasná pozornejšie práve v tomto období.
Príznaky, ktoré už nesvedčia len o gingivitíde
Na postup choroby upozorňujú ďasná, ktoré ustupujú, takže zuby pôsobia dlhšie. Ďalej pretrvávajúci zápach z úst, bolesť pri žuvaní, citlivejšie zuby alebo zub, ktorý sa začne viklať či meniť polohu. Americký inštitút NIDCR uvádza tieto prejavy medzi typickými znakmi ochorení ďasien. EFP zároveň upozorňuje, že ustupujúce ďasno nemusí vždy znamenať parodontitídu, pretože ho môže spôsobiť aj príliš silné čistenie tvrdou kefkou.
Ako čistiť zuby, keď ďasná krvácajú
Prečo nečistiť menej
Keď kefka vyvolá krv, prirodzená reakcia je šetriť bolestivé miesto a vynechávať ho. Oral Health Foundation však výslovne uvádza, že najdôležitejšie je s čistením neprestať. Menej dôkladné čistenie znamená viac plaku pri okraji ďasna a zápal sa tak udržiava alebo zhoršuje. Podľa nadácie by ste pri pravidelnom čistení dvakrát denne s fluoridovou pastou a dennom medzizubnom čistení mali do niekoľkých týždňov vidieť, že ďasná sú zdravšie a krvácajú menej. Tlak na kefku však nezvyšujte, silné drhnutie môže podľa EFP prispieť k ustupovaniu ďasien.
Technika, ktorá ďasná upokojí
EFP odporúča čistiť zuby aspoň dvakrát denne aspoň dve minúty, pričom manuálna aj elektrická kefka sú v poriadku. Americká zubná asociácia (ADA) radí používať kefku s mäkkými štetinami, prikladať ju k ďasnu pod uhlom 45 stupňov a pohybovať ňou jemne krátkymi ťahmi v šírke zuba. Takto sa štetiny dostanú k okraju ďasna, kde sa plak usádza najviac. Kefku podľa ADA meňte každé tri až štyri mesiace, alebo skôr, keď sa štetiny strapatia.
Vypľuť, nevyplachovať
NHS radí čistiť zuby pastou s fluoridom a po čistení pastu len vypľuť, ústa vodou nevyplachovať. EFP uvádza, že najčastejšie odporúčaným spôsobom čistenia je Bassova technika, pri ktorej sa štetiny nasmerujú k okraju ďasna. Ak si nie ste istá, či kefku držíte správne, techniku vám ukáže dentálna hygienička.
Ústna voda nie je náhrada kefky
EFP uvádza, že antiseptická ústna voda môže tvorbu plaku na niekoľko hodín obmedziť. Najúčinnejšia je s chlórhexidínom, ten však môže zafarbiť zuby a zmeniť vnímanie chuti, preto patrí len na krátke obdobie a po porade so zubárom. Federácia ju uvádza ako doplnok k čisteniu zubov a medzizubných priestorov, nie ako ich náhradu.
Medzizubné kefky a niť
Bežná kefka sa do priestoru medzi zubami nedostane, a práve tam sa zápal ďasien často drží najdlhšie. EFP odporúča čistiť medzizubné priestory aspoň raz denne, a to ešte pred čistením zubov. Uprednostňuje medzizubné kefky, niť používajte tam, kde je medzera na kefku príliš úzka. Pre rôzne široké medzery sú vhodné rôzne veľkosti kefiek a najistejšie je nechať si ich určiť od dentálnej hygieničky. Americký NIDCR medzi vhodné pomôcky radí aj drevené či plastové špáradlá alebo ústnu sprchu podľa odporúčania odborníka.
Tehotenstvo a hormóny
EFP uvádza, že zvýšená hladina hormónov v tehotenstve mení spôsob, akým telo reaguje na plak. Výsledkom môžu byť opuchnuté a krvácajúce ďasná, teda tehotenská gingivitída, ktorá môže prejsť aj do závažnejšej parodontitídy. Americký NIDCR podobne spája hormonálne zmeny u dievčat a žien s ochoreniami ďasien. Neznamená to, že každé tehotenstvo musí priniesť problém, ale je dobré sledovať ďasná pozornejšie a nepodceňovať krv na kefke.
Prečo zubára nevynechať
Podľa EFP sa zlý stav ďasien spája s vyšším rizikom preeklampsie, predčasného pôrodu a nízkej pôrodnej hmotnosti dieťaťa. Federácia preto tehotným ženám odporúča dôslednú ústnu hygienu a návštevu zubára hneď na začiatku tehotenstva. Na stránke venovanej tehotenstvu cituje aj zistenie, že parodontologická liečba počas tehotenstva je bezpečná a účinná. Zubárovi vždy povedzte, že ste tehotná, aby mohol postup prispôsobiť, a na liečbu ďasien si nečakajte až po pôrode.
Fajčenie: keď ďasná krvácajú menej, ale nie preto, že sú zdravé
NIDCR označuje fajčenie a užívanie tabaku za najvýznamnejší rizikový faktor ochorení ďasien, ktorý navyše spomaľuje hojenie a znižuje úspešnosť liečby. Zradné je, že nikotín podľa EFP pôsobí na cievy, takže ďasná fajčiarov krvácajú menej nápadne. Choroba tak môže postupovať bez varovného signálu, na ktorý by si človek inak všimol. Ak fajčíte a ďasná vám nekrvácajú, ešte to neznamená, že sú v poriadku.
Prestať sa oplatí aj pre ďasná
EFP uvádza, že u fajčiarov parodontitída postupuje rýchlejšie a približne 90 percent prípadov, ktoré na liečbu nereagujú, sa týka práve fajčiarov. Bývalí fajčiari podľa federácie reagujú na liečbu lepšie do roka od skončenia s fajčením. Ak o tom uvažujete, pozrite si aj tipy, ako s fajčením prestať, a zubárovi povedzte, že fajčíte, aby pri vyšetrení nespoliehal len na krvácanie. Medzi ďalšie návyky, ktoré škodia zubom, patrí aj fajčenie.
Kedy k zubárovi alebo dentálnej hygieničke
EFP odporúča prehliadku u zubára aspoň raz ročne. Pri liečenej parodontitíde sa pravidelné udržiavacie návštevy s odborným čistením plánujú zvyčajne každé tri až šesť mesiacov podľa stavu ďasien a domácej hygieny. Pri odbornom čistení zubár alebo hygienička odstráni plak aj zubný kameň, ktorý kefkou doma nedáte dole. O tom, ako predchádzať zubnému kameňu, sme písali samostatne. Pri pokročilejšom zápale prichádza na rad hlboké čistenie pod ďasnom, vo vážnych prípadoch aj chirurgické riešenie.
Kedy nečakať
NHS radí vyhľadať zubára urýchlene, ak sú ďasná veľmi bolestivé a opuchnuté, ak sa zuby viklajú alebo vypadávajú, alebo ak sa v ústach objavia vredy, červené škvrny či hrčka v ústach alebo na pere. Pozornosť si zaslúžia aj ľudia s cukrovkou. EFP uvádza, že nedostatočne kontrolovaná hladina cukru v krvi zvyšuje riziko parodontitídy a oba stavy sa navzájom ovplyvňujú. Ak máte cukrovku, povedzte o nej zubárovi aj lekárovi, ktorý vás lieči.
Šesť krokov, keď si všimnete krv na kefke
- Pokračujte v čistení dvakrát denne aspoň dve minúty, jemne a s mäkkou kefkou.
- Prikladajte kefku k okraju ďasna pod uhlom a čistite krátkymi pohybmi.
- Raz denne pred čistením zubov vyčistite medzizubné priestory kefkami alebo niťou.
- Pastu s fluoridom po čistení vypľujte a ústa nevyplachujte.
- Sledujte, či krvácanie do niekoľkých týždňov slabne.
- Ak neslabne, ďasná bolia alebo sa zuby viklajú, objednajte sa k zubárovi či hygieničke.
Ak krvácate aj inde ako z ďasien, prečítajte si, ako správne zastaviť krvácanie z nosa a prečo pri tom hlavu nezakláňať.
Ak sa ku krvácaniu ďasien pridá aj tlak alebo pulzovanie v čeľusti, prečítajte si o príčinách bolesti zuba a úľave pred návštevou zubára.
Okolo zámkov a dláh sa zubný povlak drží ľahšie, preto ak zvažujete rovnátka v dospelosti, počítajte aj s dôkladnejším čistením a kontrolami.
Časté otázky
Je krvácanie ďasien pri čistení zubov vážne?
Väčšinou ide o prvý znak zápalu ďasien, ktorý sa v skorom štádiu dá zvrátiť dôkladnou hygienou. Nie je to teda dôvod na paniku, ale ani na ignorovanie. Ak krvácanie ani po niekoľkých týždňoch poctivého čistenia neustupuje, nechajte si ďasná prezrieť u zubára alebo hygieničky.
Mám prestať čistiť miesto, ktoré krváca?
Nie, práve naopak. Keď miesto vynecháte, plak sa na ňom hromadí a zápal pokračuje. Čistite ho jemne mäkkou kefkou a nezabúdajte na medzizubné priestory, ďasná by sa mali postupne upokojiť a krvácať menej.
Prečo mi v tehotenstve krvácajú ďasná?
Hormonálne zmeny v tehotenstve menia spôsob, akým ďasná reagujú na plak, a zvyšujú sklon k zápalu. Pomáha dôsledné čistenie zubov aj medzizubných priestorov. Európska federácia parodontológie odporúča navštíviť zubára hneď na začiatku tehotenstva a povedať mu, že ste tehotná.
Prečo fajčiarom ďasná krvácajú menej?
Nikotín pôsobí na cievy v ďasnách, takže krvácanie je menej nápadné, aj keď zápal pokračuje. Fajčiar tak môže prísť o varovný signál a choroba postupuje skryto. Preto je u fajčiarov dôležitá pravidelná prehliadka ďasien, aj keď nič nekrváca.
Ako často chodiť k dentálnej hygieničke?
Európska federácia parodontológie odporúča prehliadku aspoň raz ročne. Pri ochorení ďasien sa udržiavacie návštevy plánujú zvyčajne každé tri až šesť mesiacov podľa stavu ďasien. Konkrétny interval vám určí zubár alebo hygienička po vyšetrení.
Dá sa paradentóza vyliečiť?
Parodontitídu, ktorej sa ľudovo hovorí paradentóza, nemožno zvrátiť, ale liečbou sa dá jej postup zvyčajne zastaviť. Potrebná je dôsledná domáca hygiena a pravidelné udržiavacie návštevy s odborným čistením. Ak fajčíte, výsledku liečby pomôže aj skončenie s fajčením.
Zdroje
- Gum diseases: FAQs (efp.org)
- Gum disease (nhs.uk)
- Gum Disease (nidcr.nih.gov)
