Mozart zvyšuje inteligenciu u detí a ďalšie mýty, ktoré sa s mozgom spájajú.

Kedysi kdesi jedna baba povedala, že počúvanie Mozartových diel v ranom veku zvyšuje u detí ich inteligenciu. Ponúka sa otázka, či je to pravda alebo či je to len ďalší z mnohých mýtov, ktoré v súvislosti s ľudským mozgom kolujú svetom. V skutočnosti ide naozaj o jeden veľký mýtus, ktorému ľudia len chcú veriť. Nie je to však jediný mýtus, ktorému dnes ľudia v súvislosti s mozgom veria. Spomeňme si ďalšie mýty, ktoré treba vyvrátiť, aby sa nešírili ďalej.

Používame len desať percent mozgu

To je hlúposť! Potvrdzuje to niekoľko vedeckých štúdií, ktoré hovoria, že mozog je celkom ťahúň, funguje počas celého dňa na sto desať percent, len počas spánku je jeho aktivita miernejšia. Ak by sa náhodou stalo, že mozog by bol ticho, bol by vážne poškodený. Mozog teda skutočne používame na viac ako len desať percent.

Po štyridsiatke mozog slabne a prestáva fungovať

To nie je úplná pravda. Je síce fakt, že po štyridsiatke začínajú mnohé kognitívne schopnosti slabnúť, neznamená to ale, že mozog prestáva fungovať. Možno sa bude učiť horšie nový jazyk, ktorý sa bude učiť lepšie deťom, ale na druhej strane to nebude nič nemožné. Mozog je len po štyridsiatke vyvinutý a neučí sa tak rýchlo ako počas svojho vývoja. Je však plný informácií.

Máme len päť zmyslov

To je omyl. V škole sa síce učíme len o piatich zmysloch, ale pravdou je, že ide len o základné zmysly. Existuje oveľa viac zmyslov, o ktorých si hovoríme iba okrajovo. Ďalším zmyslom je napríklad rovnováha, tiež detekcia svrbenia, hlad alebo vnímanie polohy a času. To všetko sú tiež zmysly, avšak už nie základné, ale skôr vedľajšie.

Poškodenie mozgu je nevratné

Mnohí ľudia sa domnievajú, že pokiaľ dôjde k poškodeniu mozgu, je s človekom veru, už mu nie je pomôcť. Nie je to tak. Mozog je veľmi šikovná časť nášho tela, dokáže si dokonca vytvoriť úplne nové bunky, keď by náhodou došlo k poškodeniu starých buniek.